História kostola

 

Bobrov bol začlenený do Trstenej. Od roku 1612 do 17. januára 1770 patril do Námestovskej farnosti a do roku 1788 bol filiálkou Zubrohlavskej farnosti. Kedže obec nemala kostol ani cintorín, musela mŕtvych pochovávať v Námestove. V roku 1745 začali Bobrovania stavať kostol. Výstavbu kostola ukončili v roku 1753.

Nemal vežu a jeho kapacita bola 1200 veriacich. Bobrovania svoj kostol zasvätili sv. Jakubovi Veľkému zvanému Starší.
V rokoch 1777 - 1788 bol kostol prebudovaný. Z pôvodného kostola zostala len predná časť kostola, kde je hlavný oltár, hlavné nosné múry a sakristia. Oproti pôvodnému kostolu bol zväčšený na kapacitu 1500 veriacich.
Dňa 30. júna 1794 bola v Bobrove prvá birmovka. Obec mala 1339 obyvateľov. Dňa 28. decembra 1797 zomrel Andrej Černota, prvý bobrovský farár. Dňa 10. 4. 1804 bol v Červenom Kláštore zakúpený oltár do kostola. Oltár sv. Jána Nepomuckého bol dovezený dňa 17. januára roku 1805 V roku 1811 v predvečer sviatku všetkých svätých bol na vežu vytiahnutý zvon vážiaci 19 centov a 75 libier.
V roku 1821 bol zakúpený organ s 20 registrami. V 1828 Štefan Kompanik s manželkou zakúpili drevená tabernakulum - veľký oltár z alabastru s dvoma cherubínmi a zobrazením Abraháma so svojím synom. V roku 1830 mal Bobrov 1557 obyvateľov z toho 1135 dospelých katolíkov, 343 detí a 77 židov.
V r. 1833 za pôsobenia farára Jozefa Slamkaya bola postavená bočná kaplnka kostola a to kaplnka umučenia Ježiša Krista, ktorú dal postaviť Andrej Kompanik z vďaky po šťastnom prekonaní cholery. Kaplnka je gotická s unikátnymi obrazmi olejomaľbami Pribíjanie, Ukržovanie, Sňatie z kríža a so sochami sv. Jána Nepomuckého a biskupa s epitafom Andreja Kompanika.
Za pôsobenia farára Zvolenčáka v 1982 sa začala elektrifikácia kostola. V roku 1984 sa urobila elektrifikácia zvonov, odvodnilo sa kostolné nádvorie, izolácia okolo základov, pešníky okolo kostola. Pred kostol sa zhotovili nové drevené kríže - jeden s umučením a druhý misijný. V roku 1985 sa reštauroval kostol vnútri a to stropné a nástenné maľby.

Kostol Sv. Jakuba je murovaný, barokový, jednoloďový s polygonálne ukončeným presbytériom apredstavanou vežou. V interiéri kostola sú štyri barokové oltáre a kazateľnica.

 

Sv. Jakub starší

 

Svätý Jakub Starší, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starším bratom apoštola Jána. Prímenom "Starší" sa označuje preto, aby sa odlíšil od apoštola Jakuba "Mladšieho", Ježišovho príbuzného. Matka Jakuba Staršieho a Jána sa volala Salome a patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Ježiša, pomáhali mu, neopustili ho ani pri ukrižovaní a boli svedkami jeho zmŕtvychvstania.

Jakub Starší patril medzi popredných apoštolov. Biblické zoznamy apoštolov ho uvádzajú na druhom (Mk 3,17) alebo na treťom mieste (Mt 10,3; Lk 6,14; Sk 1,13). S Petrom a Jánom patril do trojice apoštolov, ktorých chcel mať Ježiš pri sebe pri osobitných príležitostiach: pri premenení na hore Tábor (Mt 17,In; Mk 9,ln; Lk 9,28n), pri uzdravení Petrovej testinej (Mk 1,29), pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mk 5,37n; Lk 8,51n), pri smrteľnej úzkosti v Getsemanskej záhrade (Mt 26,37n; Mk 14,33n).

Pred povolaním za apoštola Jakub rybárčil spolu so svojím otcom Zebedejom a bratom Jánom na Genezaretskom jazere. Pravdepodobne rybárčili vo väčšom rozsahu, lebo evanjelium spomína, že mali aj najatých pomocníkov (por. Mk 1,20). Spolu so Šimonom-Petrom a jeho bratom Andrejom tvorili akési rybárske družstvo (por. Lk 5,7.10). O Jakubovi nie je známe, že by patril medzi učeníkov Jána Krstiteľa ako jeho mladší brat a Šimonov brat Andrej. Ale keď ho Ježiš i s bratom Jánom povolal, obidvaja veľkodušne opustili otca i loďku a nasledovali ho. Stalo sa to pravdepodobne po zázračnom rybolove, o ktorom hovorí Lukášovo evanjelium (Lk 5,1-11).

Evanjelium prezrádza aj niektoré menej pekné charakterové vlastnosti, ktoré mal Jakub a s ním aj jeho mladší brat. V Lukášovom evanjeliu čítame, ako obidvaja reagovali na nepohostinnosť Samaritánov. Pýtali sa svojho Učiteľa: "Pane, chceš, aby sme povedali: ,Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich?' " Ale on ich za to pokarhal. (Por. Lk 9,52-56.) Pre výbušnú povahu dal Ježiš horlivým bratom meno "synovia hromu" (Mk 3,17).

Veľmi dobre sa dá chápať, že sa Jakubovi a Jánovi páčili prejavy Ježišovej dôvery. Horšie však bolo, že sa začali vyvyšovať nad ostatných apoštolov. Ich sebavedomie išlo až tak ďaleko, že žiadali Ježiša, aby im vo svojej sláve rezervoval najčestnejšie miesta. Možno, že na nich v tomto smere pôsobila ich matka Salome, ktorá - ako každá normálna starostlivá matka - chcela zaistiť svojim synom čo najlepšiu budúcnosť. Tak sa dá ľahšie rozumieť udalosť, o ktorej hovorí Matúšovo evanjelium: "Vtedy k nemu prišla matka Zebedejcov so svojimi synmi, poklonila sa mu a prosila ho o čosi. On sa jej opýtal: 'Čo si praješ?' Odpovedala mu: ,Rozkáž, aby títo dvaja moji synovia sedeli s tebou v tvojom kráľovstve jeden na pravej a druhý na ľavej strane!´ ale Ježiš jej riekol: ,Neviete, o čo žiadate. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?' Odpovedali mu: 'Môžeme.' Riekol im: ,Z môjho kalicha budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravej alebo ľavej strane nie je v mojej moci; to patrí tým, ktorým to určil môj Otec.' " (Mt 20,20-23.) Je prirodzené, že ostatných apoštolov pobúrilo počínanie Zebedejcov. Hrozila vážna roztržka. Ježiš musel zasiahnuť. Keďže však vedel, že nik z jeho učeníkov nie je bez pokušenia vyvyšovať sa nad iných, na všetkých sa obrátil miernymi, ale veľmi vážnymi slovami: "Viete, že panovníci tvrdo vládnu nad národmi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa chce stať medzi vami popredným, nech sa stane vaším služobníkom!" (Mt 20,24-26).

Apoštol Jakub Starší možno netušil, že mu Božia prozreteľnosť ponúkne tak skoro kalich, z ktorého bol ochotný piť. Po Ježišovom nanebovstúpení sa spolu s ostatnými apoštolmi zdržiaval v Jeruzaleme. Spolu s nimi prijal Ducha Svätého a zúčastnil sa na organizovaní prvej kresťanskej obce. Nemáme nijaký spoľahlivý dôkaz o tom, že by podnikol nejakú apoštolskú cestu, ako o tom hovoria legendy.

V roku 40-41 prevzal vládu nad Palestínou vnuk Herodesa Veľkého - Herodes Agripa I. Ten sa okrem iného chcel zavďačiť Židom tým, že začal prenasledovať vedúce osobnosti mladej Cirkvi. A práve Jakub Starší mal to privilégium, že ako prvý z apoštolov bol uväznený a popravený. Sťali ho mečom. Bolo to niekedy v rokoch 42-44.

Podľa starej tradície, ktorá sa však nedá potvrdiť hodnovernými historickými dokumentami, telesné pozostatky sv. Jakuba Staršieho sa ešte v rímskom období dostali do severozápadného Španielska, kde boli uložené v menšom mramorovom mauzóleu na mieste dnešnej veľkolepej svätyne v Santiagu de Compostela. V pohnutom období sťahovania národov (5.-7. stor.) a maurského vpádu (8. stor.) ostal hrob zabudnutý. Znovuobjavený bol až začiatkom 9. storočia. Španielski králi nad ním postavili najprv menší chrám. Terajšiu svätyňu vybudovali v rokoch 1075-1128. Neskôr chrám doplnili niektorými prístavbami.

Od 10. do 15. storočia sa stalo Santiago de Compostela cieľom pútí z celej kresťanskej Európy. Tým sa zo Španielska rozšírila úcta sv. Jakuba i do iných krajín. Pri hlavných cestách, po ktorých chodili pútnici, vznikali bratstvá, útulky, nemocnice, kláštory a kostoly zasvätené sv. Jakubovi. Neskôr prílev zahraničných pútnikov poklesol, ale pre Španielov ostalo Santiago de Compostela i naďalej významným pútnickým miestom, ktoré je úzko späté s ich náboženskými a národnými dejinami.

 

Kostol

25.01.2012 11:27
Svätý Jakub Starší, syn galilejského rybára Zebedeja, bol starším bratom apoštola Jána. Prímenom "Starší" sa označuje preto, aby sa odlíšil od apoštola Jakuba "Mladšieho", Ježišovho príbuzného. Matka Jakuba Staršieho a Jána sa volala Salome a patrila medzi ženy, ktoré sprevádzali Ježiša, pomáhali...

možnosť prispieť 

na farnosť

SK37 0900 0000 0000 

5417 9560

Kontakt

Farnosť Bobrov Námestie sv. Jakuba 170
029 42 Bobrov
+421435587211 (farské)
+421911236831 (osobné)
farnostbobrov@gmail.com